Ochrana spotrebiteľa

Smernica 2011/83/EÚ – Článok 14 ods. 4 písm. a) bod i) a článok 14 ods. 5 – Právo na odstúpenie od zmluvy v prípade zmlúv uzatvorených mimo prevádzkových priestorov obchodníka

Článok 14 ods. 4 písm. a) bod i) a článok 14 ods. 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, sa má vykladať v tom zmysle, že zbavuje spotrebiteľa akejkoľvek povinnosti zaplatiť za služby poskytnuté v rámci plnenia zmluvy uzatvorenej mimo prevádzkových priestorov, pokiaľ mu dotknutý obchodník neposkytol informácie uvedené v článku 14 ods. 4 písm. a) bode i) Smernice 2011/83/EÚ aj keď spotrebiteľ uplatnil svoje právo na odstúpenie od zmluvy až po riadnom splnení zmluvy zo strany obchodníka.

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (ôsma komora) zo 17. mája 2023 vo veci C‑97/22

V danom prípade spotrebiteľ ústne uzavrel so spoločnosťou zmluvu o renovácii elektroinštalácie vo svojom dome (čiže mimo prevádzkových priestorov obchodníka), pričom spoločnosť ho neinformovala o jeho práve na odstúpenie od zmluvy podľa § 246a Občiansky zákonník (pozn. nemecký právny poriadok), v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej.

Po splnení povinnosti zo zmluvy zo strany spoločnosti, spoločnosť 21. decembra 2020 predložila spotrebiteľovi faktúru, ktorú spotrebiteľ nezaplatil.

Spotrebiteľ dňa 17. marca 2021 spoločnosti oznámil, že od zmluvy odstupuje. Následne podala spoločnosť žalobu, ktorou sa domáhala zaplatenia za služby poskytnuté spotrebiteľovi. Spoločnosť tvrdila, že bez ohľadu na odstúpenie spotrebiteľa od zmluvy, spoločnosť má na túto platbu nárok, hoci aj nie sú splnené podmienky, ktoré na tento účel vyžaduje § 357 ods. 8 Občianskeho zákonníka (pozn. tzv. informačná povinnosť v zmysle nemeckej právnej úpravy).

Spotrebiteľ tvrdí, že vzhľadom na to, že spoločnosť ho neinformovala o jeho práve na odstúpenie od zmluvy, spoločnosť nemá žiadny nárok na zaplatenie ceny za službu poskytnutú v rámci plnenia zmluvy, o ktorú ide vo veci samej.

Za týchto okolností príslušný súd rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Má sa článok 14 ods. 5 smernice [2011/83]… vykladať v tom zmysle, že v prípade, keď objednávateľ odvolá svoj prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy o dielo uzatvorenej mimo prevádzkových priestorov až po tom, čo dotknutý obchodník poskytol (v celom rozsahu) svoje plnenie, sú vylúčené akékoľvek nároky tohto obchodníka na kompenzačnú náhradu, a to aj vtedy, ak síce podmienky pre vznik nároku na takúto náhradu, uvedené v ustanoveniach upravujúcich právne dôsledky odstúpenia od zmluvy, nie sú splnené, avšak majetok objednávateľa sa vzhľadom na stavebné práce vykonané uvedeným obchodníkom zhodnotil, a objednávateľ sa tak obohatil?“

Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 14 ods. 5 smernice 2011/83 vykladať v tom zmysle, že zbavuje spotrebiteľa akejkoľvek povinnosti zaplatiť za služby poskytnuté v rámci plnenia zmluvy uzatvorenej mimo prevádzkových priestorov obchodníka, pokiaľ dotknutý obchodník spotrebiteľovi neposkytol informácie uvedené v článku 14 ods. 4 písm. a) bode i) smernice 2011/83 a spotrebiteľ uplatnil svoje právo na odstúpenie od zmluvy po splnení zmluvy zo strany obchodníka.

Podľa článku 14 ods. 3 smernice 2011/83, spotrebiteľ, ktorý si uplatní právo na odstúpenie od zmluvy po tom, ako obchodníka požiadal o plnenie zmluvy uzatvorenej mimo prevádzkových priestorov počas 14‑dňovej lehoty na odstúpenie od zmluvy uvedenej v článku 9 smernice 2011/83, musí obchodníkovi uhradiť sumu, ktorá je vypočítaná na základe celkovej ceny dohodnutej v zmluve a je úmerná rozsahu poskytnutého plnenia do chvíle, keď bol obchodník informovaný o uplatnení práva na odstúpenie od zmluvy, v porovnaní s celkovým rozsahom služieb, ktoré sa majú poskytnúť podľa zmluvy.

Článok 14 ods. 3 smernice 2011/83 však treba vykladať v spojení s článkom 14 ods. 4 písm. a) bodom i) smernice 2011/83. Z neho vyplýva, že ak obchodník predtým, ako sa spotrebiteľ zaviazal zmluvou uzatvorenou mimo prevádzkových priestorov, neposkytol spotrebiteľovi informácie uvedené v článku 6 ods. 1 písm. h) alebo j) smernice 2011/83, týkajúce sa jednak podmienok, lehoty a postupov na uplatnenie práva na odstúpenie od zmluvy a jednak povinnosti zaplatiť dohodnutú sumu v uvedenom článku 14 ods. 3 smernice 2011/83, tento spotrebiteľ nie je povinný úplne alebo čiastočne znášať žiadne náklady za služby, ktoré sú mu, či už čiastočne alebo v plnom rozsahu, poskytnuté počas plynutia lehoty na odstúpenie od zmluvy. Okrem toho neposkytnutie informácií uvedených v článku 6 ods. 1 písm. h) smernice 2011/83 má v súlade s článkom 10 ods. 1 smernice 2011/83 za dôsledok predĺženie pôvodnej lehoty na odstúpenie od zmluvy o dvanásť mesiacov odo dňa jej skončenia.

Cieľom práva na odstúpenie od zmluvy uvedeného v článku 14 ods. 5 smernice 2011/83 je chrániť spotrebiteľa v osobitnom kontexte uzavretia zmluvy uzatvorenej mimo prevádzkových priestorov, v ktorom, tak ako sa pripomína v odôvodnení 21 smernice 2011/83, sa spotrebiteľ môže potenciálne cítiť pod psychologickým tlakom alebo voči nemu môže byť využitý moment prekvapenia bez ohľadu na to, či si spotrebiteľ návštevu dotknutého obchodníka vyžiadal, alebo nie. Preto poskytnutie informácie v čase pred uzavretím zmluvy, pokiaľ ide o toto právo na odstúpenie od zmluvy, má pre spotrebiteľa zásadný význam a umožňuje mu prijať informované rozhodnutie, či zmluvu uzavrie, alebo nie (pozri analogicky rozsudok z 23. januára 2019, Walbusch Walter Busch, C‑430/17, EU:C:2019:47, body 45 a 46).

Z uvedeného vyplýva, že za predpokladu, že pred uzavretím zmluvy uzatváranej mimo prevádzkových priestorov v zmysle článku 2 bodu 8 smernice 2011/83 obchodník neposkytne spotrebiteľovi informácie uvedené v článku 6 ods. 1 písm. h) alebo j) smernice 2011/83 a  spotrebiteľ uplatní svoje právo na odstúpenie od zmluvy, ustanovenia článku 14 ods. 4 písm. a) bodu i) v spojení s článkom 14 ods. 5 smernice 2011/83 zbavujú spotrebiteľa akejkoľvek povinnosti zaplatiť obchodníkovi (spoločnosti) cenu služby, ktorú tento poskytol počas plynutia lehoty na odstúpenie od zmluvy.

Vnútroštátny súd sa však zamýšľa nad tým, či zhodnotenie majetku, takto získané spotrebiteľom, nie je v rozpore so zásadou zákazu bezdôvodného obohatenia.

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že cieľom smernice 2011/83 je v súlade s jej článkom 1 zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov, ktorá je zakotvená v článku 169 ZFEÚ a v článku 38 Charty základných práv Európskej únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. júla 2019, Amazon EU, C‑649/17, EU:C:2019:576, bod 39).

Na dosiahnutie tohto cieľa smernica 2011/83, zavádza úplnú harmonizáciu niektorých podstatných aspektov zmlúv uzavretých medzi spotrebiteľmi a obchodníkmi (rozsudok z 13. septembra 2018, Starman, C‑332/17, EU:C:2018:721, bod 27). V tomto kontexte článok 4 smernice 2011/83 ukladá členským štátom povinnosť, aby vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch neponechali v platnosti ani nezaviedli ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od úrovne ochrany spotrebiteľa stanovenej smernicou 2011/83, pokiaľ sa v smernici 2011/83 neustanovuje inak.

Cieľ stanovený smernicou 2011/83 by pritom bol ohrozený, ak by sa článok 14 ods. 5 smernice 2011/83 mal vykladať v tom zmysle, že umožňuje vylúčiť uplatnenie jasných ustanovení článku 9 ods. 1 a článku 14 ods. 4 písm. a) bodu i) smernice 2011/83, a spotrebiteľovi by teda po jeho odstúpení od zmluvy o službách uzatvorenej mimo prevádzkových priestorov mohli vzniknúť náklady, ktoré nie sú výslovne upravené v  smernici 2011/83.

Toto riešenie je v súlade so zásadným významom, ktorý smernica 2011/83 priznáva poskytnutiu informácie v čase pred uzavretím zmluvy, pokiaľ ide o právo na odstúpenie od zmlúv uzatvorených mimo prevádzkových priestorov. Pokiaľ teda obchodník spotrebiteľovi túto informáciu neposkytol, obchodník musí znášať náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením zmluvy o službách uzatvorenej mimo prevádzkových priestorov počas plynutia lehoty na odstúpenie od zmluvy, ktorú má tento spotrebiteľ k dispozícii na základe článku 9 ods. 1 smernice 2011/83.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 14 ods. 4 písm. a) bod i) a článok 14 ods. 5 smernice 2011/83 sa má vykladať v tom zmysle, že zbavuje spotrebiteľa akejkoľvek povinnosti zaplatiť za služby poskytnuté v rámci plnenia zmluvy uzatvorenej mimo prevádzkových priestorov, pokiaľ mu spoločnosť neposkytla informácie uvedené v článku 14 ods. 4 písm. a) bode i) smernice 2011/83 aj keď spotrebiteľ uplatnil svoje právo na odstúpenie od zmluvy až po splnení tejto zmluvy.

Prejsť na všetky články

Referencie

    Prihláste sa na Newsletter

    Odoberajte zaujímavé novinky zo sveta práva

    Odoslaním mailu súhlasíte so spracovných osobných údajov.

    Na správne fungovanie našej webovej stránky a analýzu návštevnosti používame súbory cookies. Tie zaznamenávajú, ako dlho sa na stránke zdržíte a ktoré podstránky si prechádzate. Cookies používané na našej webovej stránke nám neumožňujú konkrétnu identifikáciu používateľa. Súbory cookies môžete kedykoľvek zakázať v nastaveniach vášho prehliadača.