Zásada ne bis in idem podľa rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie
Vo veci C‑27/22
Článok 50 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“)1
Článok 52 ods. 1 Charty 2
Článok 54 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 uzatvorená medzi vládami štátov hospodárskej únie Beneluxu, Nemeckej spolkovej republiky a Francúzskej republiky o postupnom zrušení kontrol na ich spoločných hraniciach (ďalej len „DVSD“)3
Autorità Garante della Concorrenza e del Mercato (Úrad na ochranu hospodárskej súťaže a trhu, Taliansko) (ďalej len „AGCM“) zhodnutím zo 4. augusta 2016 (ďalej len „sporné rozhodnutia“) uložil spoločnostiam Volkswagen Group Italia SpA (ďalej len „VWGI“) a Volkswagen Aktiengesellschaft (ďalej len „VWAG“) spoločne a nerozdielne peňažnú pokutu vo výške 5 miliónov eur, keďže sa dopustili nekalých obchodných praktík v zmysle Spotrebiteľského zákonníka.
Tieto nekalé obchodné praktiky sa týkali predaja dieselových vozidiel od roku 2009 v Taliansku, v ktorých bol zabudovaný softvér umožňujúci skresliť merania úrovní emisií oxidov dusíka (NOx) pri emisných skúškach na reguláciu emisií znečisťujúcich látok v rámci postupu s názvom „typové schvaľovanie“, ktorým schvaľovací orgán osvedčuje, že typ vozidla spĺňa príslušné správne ustanovenia a technické požiadavky. Okrem toho sa spoločnostiam VWGI a VWAG vytýkalo, že šírili reklamné správy, ktoré napriek zabudovaniu uvedeného softvéru obsahovali informácie týkajúce sa jednak pozornosti, ktorú tieto spoločnosti údajne venovali úrovni emisií znečisťujúcich látok, a jednak údajného súladu predmetných vozidiel s právnymi normami v oblasti emisií.
VWGI a VWAG podali proti spornému rozhodnutiu žalobu.
V priebehu konania o tejto žalobe na uvedenom súde prokuratúra v Nemecku (ďalej len „nemecká prokuratúra“) rozhodnutím z 13. júna 2018 (ďalej len „nemecké rozhodnutie“) uložila spoločnosti VWAG pokutu vo výške 1 miliardy eur v nadväznosti na konanie, ktorého predmetom bola manipulácia s výfukovými plynmi z určitých dieselových motorov skupiny Volkswagen, v prípade ktorých vyšetrovanie preukázalo, že došlo k obchádzaniu emisných noriem. V tomto rozhodnutí bolo spresnené, že časť tejto sumy zodpovedajúca sume 5 miliónov eur sankcionovala konanie, ktorého sa týka uvedené rozhodnutie, a že zvyšok uvedenej sumy mal VWAG zbaviť ekonomickej výhody, ktorú získala zo zabudovania softvéru.
Nemecké rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 13. júna 2018, keďže VWAG zaplatila pokutu, ktorá v ňom bola stanovená, a formálne sa vzdala možnosti podať proti tomuto rozhodnutiu žalobu.
V rámci konania prebiehajúceho na Tribunale amministrativo regionale per il Lazio (Regionálny správny súd pre región Lazio) VWGI a VWAG namietali najmä nezákonnosť sporného rozhodnutia, ku ktorej došlo až v priebehu tohto konania, z dôvodu porušenia zásady ne bis in idem uvedenej v článku 50 Charty a v článku 54 DVSD.
Rozsudkom tento súd zamietol žalobu podanú spoločnosťami VWGI a VWAG najmä z dôvodu, že zásada ne bis in idem nebráni zachovaniu pokuty stanovenej v spornom rozhodnutí.
VWGI a VWAG podali proti tomuto rozsudku odvolanie na Consiglio di Stato (Štátna rada, Taliansko), ktorá podala návrh na začatie prejudiciálneho konania na Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súd“).
Súd rozhodol, že
- článok 50 Charty sa má vykladať v tom zmysle, že peňažná správna pokuta, ktorú stanovuje vnútroštátna právna úprava a ktorá bola spoločnosti uložená vnútroštátnym orgánom príslušným v oblasti ochrany spotrebiteľa za nekalé obchodné praktiky, hoci je vnútroštátnou právnou úpravou kvalifikovaná ako správna sankcia, predstavuje trestnoprávnu sankciu v zmysle tohto ustanovenia, pokiaľ sleduje represívny účel a vykazuje vysoký stupeň prísnosti.
- zásada ne bis in idem zakotvená v článku 50 Charty sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá umožňuje zachovanie pokuty trestnej povahy uloženej právnickej osobe za nekalé obchodné praktiky v prípade, že táto osoba bola odsúdená v trestnom konaní za tie isté skutky v inom členskom štáte, aj keď k tomuto odsúdeniu došlo až po prijatí rozhodnutia o uložení tejto pokuty, právoplatnosť však nadobudlo predtým, ako rozsudok o opravnom prostriedku podanom proti tomuto rozhodnutiu získal právnu silu rozhodnutej veci.
- Článok 52 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že umožňuje obmedzenie uplatňovania zásady ne bis in idem zakotvenej v článku 50 tejto Charty, takže umožňuje kumuláciu konaní alebo sankcií za tie isté skutky, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 52 ods. 1 uvedenej Charty, ako ich spresňuje judikatúra, a to po prvé, že táto kumulácia nepredstavuje neprimeranú záťaž pre dotknutú osobu, po druhé, že existujú jasné a presné pravidlá umožňujúce predvídať, ktoré konania a opomenutia môžu byť predmetom kumulácie, a po tretie, že predmetné konania boli vedené dostatočne koordinovane a v dostatočne úzkej časovej súvislosti.
- Nikoho nemožno stíhať alebo potrestať v trestnom konaní za trestný čin, za ktorý už bol v rámci
Únie oslobodený alebo odsúdený konečným rozsudkom v súlade so zákonom
↩︎ - Akékoľvek obmedzenie výkonu práv a slobôd uznaných v tejto charte musí byť ustanovené zákonom a rešpektovať podstatu týchto práv a slobôd. Za predpokladu dodržiavania zásady proporcionality možno tieto práva a slobody obmedziť len vtedy, ak je to nevyhnutné a skutočne to zodpovedá cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Úniou, alebo ak je to potrebné na ochranu práv a slobôd iných. ↩︎
- Osoba právoplatne odsúdená jednou zo zmluvných strán nesmie byť pre ten istý čin stíhaná inou zmluvnou stranou, a to za predpokladu, že v prípade odsúdenia bol trest už odpykaný alebo sa práve odpykáva alebo podľa práva štátu, v ktorom bol rozsudok vynesený, už nemôže byť vykonaný. ↩︎