VEREJNÁ POTREBA

V praxi sa často stáva, že niektoré pojmy uvedené v zákone nemajú jednoznačný výklad a z tohto dôvodu zmluvné strany môžu pristúpiť k uzatvoreniu zmluvného vzťahu v zmysle nesprávne špecifikovaných zákonných ustanovení. Hoci sa nejedná o chyby a nedostatky zmluvy, ktoré spôsobujú jej neplatnosť, zmluvná strana môže mať v prípade sporu problém správne identifikovať svoje práva, čo môže v konečnom dôsledku ovplyvniť samotný výsledok sporu zmluvných strán. Uvedené následne vytvára tlak na aplikačnú prax výkonnej moci a rozhodovaciu činnosť súdnej moci.

Nakoľko právna teória len veľmi okrajovo upravuje čo zaraďujeme pod verejnú potrebu, rozhodli sme sa otázku verejnej potreby v súvislosti so záväzkovými vzťahmi medzi podnikateľom a subjektom verejného práva v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka rozobrať v nasledovnom článku.   Od vyriešenia otázky či zmluvná strany záväzkového vzťahu je subjektom verejného práva zabezpečujúcim verejnú potrebu sa bude ďalej odvíjať, či sa daný zmluvný vzťah bude posudzovať ako obchodnoprávny vzťah, samozrejme za predpokladu, že nedôjde k iným zákonným podmienkam pre uplatnenie tretej časti Obchodného zákonníka.

V prvej hlave tretej časti Obchodného zákonníka, konkrétne v § 261 ods. 1 sú definované záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Medzi subjekty verejného práva patrí štátny orgán, obec, vyšší územný celok, združenie právnických osôb, ktorého členom je aspoň jeden zo subjektov verejného práva  alebo právnická osoba, ktorá spĺňa požiadavky podľa odseku 4.

Odsek 4 § 261 Obchodného zákonníka ustanovuje, že právnická osoba spĺňajúca požiadavky podľa predchádzajúceho odseku musí byť právnickou osobou založenou alebo zriadenou  na účel plnenia potrieb všeobecného záujmu, ktoré nemajú výrobný alebo obchodný charakter, a je úplne alebo z väčšej časti financovaná subjektom verejného práva, je kontrolovaná subjektom verejného práva alebo subjekt verejného práva vymenúva alebo volí viac ako polovicu členov jej riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu.

V nadväznosti na uvedené vzniká právna otázka, ako správne určiť, že daný subjekt verejného práva prípadne podnikateľ spĺňa podmienky v zmysle ustanovenia § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, čiže zabezpečuje verejné potreby? 

Obchodný zákonník bližšie nedefinuje, čo je možné považovať za verejnú potrebu. Jej vymedzenie je tým pádom ponechané na úvahu súdu v súlade s okolnosťami konkrétneho prípadu. Pod pojmom verejná potreba chápeme nielen potrebu týkajúcu sa všetkých obyvateľov, ale aj potrebu na ktorej je záujem z hľadiska určitej územnej oblasti alebo obce, potreby v určitých vecných oblastiach a úsekoch, na ktorých je všeobecne uznávaný záujem. V tomto prípade pôjde o záujmy v oblasti hospodárstva, zdravotníctva, životného prostredia, kultúrnej či sociálnej, pokiaľ sú zabezpečované štátom.  V neposlednom rade musí byť zrejmé, že daný účel neslúži iba na uspokojovanie potrieb jednotlivca, ale uspokojovanie potrieb všetkých občanov.

Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že neexistuje jednoznačný výklad pojmu, čo je to verejná potreba, je v niektorých prípadoch obťažne určiť, či sa jedná o obchodnoprávny vzťah vyplývajúci z ustanovení § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka.

V zmysle rozsudku Odvolacieho súdu, spisová značka 6 Cdo 156/2011, v súvislosti s predmetom konania súd skúmal povahu právneho vzťahu zmluvných strán, ktorého podstatou bolo dodanie zdravotníckeho materiálu a liekov žalobcom žalovanej strane, ako subjektu poskytujúcemu zdravotnú starostlivosť, pričom sa vyskytla otázka, či záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania podlieha režimu v zmysle ustanovenia § 261 ods. Obchodného zákonníka. Súd skonštatoval, že na strane žalobcu, ktorým bol dodávateľ išlo o podnikateľský subjekt, pričom jeho záväzok súvisel s jeho podnikateľskou činnosťou a na strane žalovaného, ktorým bol objednávateľ išlo o štátnu organizáciu, ktorá nie je podnikateľom ale zdravotníckym zariadením ústavnej starostlivosti poskytujúcou zdravotnú starostlivosť. Z čoho vyplýva, že zabezpečenie zdravotníckeho materiálu a liekov do nemocničnej lekárne žalovaná, ako verejne dostupný poskytovateľ ústavnej zdravotnej starostlivosti realizovala lekárenskú starostlivosť, čo je možné považovať za verejnú potrebu a teda obsah záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovanou sa týka zabezpečovania verejných potrieb v zmysle ustanovenia § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka.

Ďalším príkladným judikátom je uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, spisová značka 2M Obdo 2/2010 v ktorom sa posudzovala aj otázka, či medzi účastníkmi konania vznikol vzťah občianskoprávny alebo obchodnoprávny, teda či sa v danom zmluvnom vzťahu jednalo o zabezpečovanie verejnej potreby. Zmluvnými stranami bol podnikateľský subjekt poskytujúci zdravotnú starostlivosť a zdravotná poisťovňa, pričom Najvyšší súd konštatoval, že súdy vec nesprávne právne posúdili, keď pri posudzovaní právneho vzťahu účastníkov konania neaplikovali ust. § 261 ods. 2 Obch. zák., v dôsledku čoho dospeli aj k nesprávnemu právnemu záveru, a následne v aplikácii nesprávneho ustanovenia právneho predpisu na právny vzťah účastníkov konania. V danom prípade vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa spravuje Obchodným zákonníkom, nakoľko žalobca v rozhodnom období bol podnikateľom a žalovaný ako verejnoprávna inštitúcia vykonával zdravotné poistenie a pri úhrade poskytnutých liekov a zdravotníckych pomôcok zabezpečoval verejné potreby garantované Ústavou Slovenskej republiky.

V nadväznosti na doterajšiu judikatúru a aplikačnú prax konštatujeme, že existuje konsenzus, ktorý sa drží tvrdenia, že pri posudzovaní charakteru záväzkového vzťahu je potrebné brať do úvahy povahu subjektov vystupujúcich v danom vzťahu a povahu samotného záväzku z hľadiska zabezpečovania verejných potrieb.  Pričom vo všeobecnosti pod verejnou potrebou definujeme činnosti v oblasti hospodárstva, zdravotníctva, životného prostredia, kultúry, sociálnej oblasti zabezpečované štátom, prípadne právnickou osobou založenou alebo zriadenou  na účel plnenia potrieb všeobecného záujmu v zmysle podmienok príslušného ustanovenia Obchodného zákonníka.

Prejsť na všetky články
Na správne fungovanie našej webovej stránky a analýzu návštevnosti používame súbory cookies. Tie zaznamenávajú, ako dlho sa na stránke zdržíte a ktoré podstránky si prechádzate. Cookies používané na našej webovej stránke nám neumožňujú konkrétnu identifikáciu používateľa. Súbory cookies môžete kedykoľvek zakázať v nastaveniach vášho prehliadača.